Mať čas sama pre seba je nutnosť. Aj s malými deťmi. A nie, nemyslím tým, že sa sama osprchuješ, že využiješ chvíľu voľna na upratovanie, pranie, varenie. Že pred spaním prehliadaš Instagram.
Myslím tým dopriať si čas na to, čo ťa baví. Čo baví len teba. Čo ťa napĺňa a hlavne - dobíja.
Z mojej osobnej ankety, kde odpovedalo okolo 4 tisíc mám na materskej vyplynulo, že okolo 80 % z nich nemá ani hodinu týždenne na tento hodnotný čas pre seba. Že je to pre ne výnimočné. Niečo luxusné, niečo, čo si teraz nemôžu dovoliť.
A asi nie je prekvapením, že zas v inej ankete vyšlo, že rovnaké percento, teda okolo 80 % mám na materskej zažilo alebo zažíva pocity vyhorenia. Keď už jednoducho proste nemôžu.
Prečo asi, že?
„Tak si si to dieťa nemala robiť, keď si chceš užívať“
Odborné výskumy hovoria, že človek má mať k dlhodobej spokojnosti dokonca 2 hodiny času sám pre seba každý deň. Plus mínus. V rannom rodičovstve utopia, ale aspoň pár hodín týždenne by to chcelo. Pretože pri dlhodobom nedostatku toho vnútorného napĺňania, sa z nás môžu stať vyhorené ukričané sane, ktoré sa nedokážu ovládať. A to nikto nechceme.
No áno, lenže... „Samé ste tie deti chceli, tak si ich nemáte robiť… Však materská, rodičovská, to je pohoda, nemusíte pracovať, môžete byť celé dni doma… Na čo sa tie dnešné mamy sťažujú, majú práčky, umývačky, robotické vysávače. Čo stále chcú?", počujeme okolo seba.
A tak máme ešte k tomu výčitky. Že chceme niečo viac. Že naše babičky to mali oveľa horšie a my teraz chceme niečo extra. A svoje deti milujeme nadovšetko a aj tak túžime po čase len pre nás. Nie je to sebecké?
Nie, nie je.
Žijeme v dobe nekonečného množstva možností. Kedy je prirodzené, že chceme to niečo viac. Kedy už to je životný štandard. A že by babičky boli úplne naplnené životom u platne s deťmi u nôh a mužom v krčme? Tomu neverím. Len sa o tom možno nehovorilo, alebo hovorilo, ale len v kuchyniach, keď prišli na pokec susedky. Pretože neboli telefóny, sociálne siete a tak.
No áno, ale ako sa teda sebarealizovať, napĺňať a dosycovať tie svoje poháriky, keď máme doma malé dieťa, ktoré nás potrebuje? Je to vôbec možné?
Kľúčom k úspechu je spolupráca
Spolupráca a delenie povinností predovšetkým s mužom. Otcom našich detí, ak máme tú možnosť. Oslobodiť sa od tých stereotypov, že otec stráži, že otcovia zarábajú, a tak majú väčšie právo na odpočinok a že muži celkovo nie sú stavaný na starostlivosť o deti. Už sme predsa ďalej.
Naopak novodobé výskumy ukazujú, že sami otcovia, ktorí sa viac podieľajú na starostlivosti o deti, majú lepšie vzťahy s partnerkami a sú spokojnejší so svojim životom.
A zoberte to takto. Modelová situácia: Muž ide na ôsmu do práce, vracia sa o pol piatej. Tento rovnaký čas je na mame na rodičovskej, aby všetko okolo dieťaťa a domácnosti obstarala sama. To je zas jej „práca“, vďaka ktorej nemusí rodina platiť pestúnku, jasle a muž môže vďaka tomu chodiť do práce. Akonáhle sa muž vráti domov, potom končí pracovná doba jemu, ale aj žene, pretože od tej chvíle už na to nie je sama, ale už je to tímová spolupráca. Rovnako tak víkendy. Je fér sa v týchto chvíľach deliť o rôzne povinnosti, starosti (fyzické práce aj mentálnu záťaž) a tiež o chvíle voľna.
Hovorí sa tomu férová domácnosť, férové partnerstvo. A aj na to máme výskumy, ktoré ukazujú, že práve takéto férové partnerstvá viac vydržia, ľudia sú v nich spokojnejší a majú skvelé dopady aj na deti.
Prípadná ďalšia podpora širšieho okolia, ako prarodičov, kamarátov, pestúnok je potom veľmi individuálna. Avšak rozhodne platí - nie je zlyhanie, hanba povedať si o pomoc. Požiadať o postráženie. Alebo si na to niekoho zaplatiť. Vážne to nie je nič zlé a neznamená to, že ste zlá mama. Skôr naopak - viete, že vďaka času na seba a na sebarealizáciu potom budete lepšia mama.
Dať seba na prvé miesto pred varenie a upratovanie je game changer
Čo mi ešte príde veľmi dôležité pre to, aby si mamy užívali ten čas samé pre seba, keď už sú bez detičiek alebo deti spia, hrajú sa apod., je dávať si to ako prioritu.
Úprimne, je lepšie uprataný byt, pečienka v rúre a vyšťavená, zúfalá mama, ktorá stráca trpezlivosť a blíži sa vyhoreniu? Alebo občasný neporiadok, cestoviny s kupovanou omáčkou a spokojná mama?
Ja hlasujem za tú druhú možnosť. Jednoznačne. A priala by som si, aby to aj v spoločnosti bolo takto úplne normálne. Aby tie nároky, aké nesieme na bedrách o tom, že ako ženy v domácnosti musíme mať stále skvele upratané, vyprané, navarené, začali byť konečne reálne a počítali s tým, že by sme rady napríklad robili občas aj niečo iné.
Keď sa zase vrátim k tomu porovnávaniu sa s predchádzajúcimi generáciami, kedy tie babičky to všetko stíhali aj s valchou a látkovými plienkami a my tu teraz podľa nich fňukáme, hoci to máme o toľko jednoduchšie, tak podľa štúdií síce máme skvelé moderné vymoženosti, ktoré nám tú prácu uľahčujú, ale tiež sú teraz v spoločnosti oveľa väčšie nároky na čistotu, na upratovanie, na pestrú a rôznorodú stravu, na vzhľad, informovanosť, potom samozrejme na trávenie hodnotného času s deťmi atď. atď.
Z toho vyplýva, že stále je to náročné. Síce inak náročné, ale je.
A naozaj, je úplne v poriadku - je to dokonca potrebné, nutné - chcieť a dopriavať si čas sama pre seba.
Či už to znamená jógu, keramiku, beh, prácu, ktorá vás baví, alebo dlhú vaňu, čítanie, kozmetiku. A pokojne aj ten trápny seriál, čo máte tak rada. Hlavne, nech je to to vaše a nech vás to dobije a nech si to užijete. Zaslúžene.
Poďme si pre seba
Zahoďme teda tie pocity viny, zatvorme uši pred rečami okolia, ktoré dosť možno zabudlo, ako je to niekedy náročné a poďme si pre to. Pre seba. Nech nie sme sane.
💖Fandím všetkým mamám nech sa im skôr alebo neskôr podarí mať na seba dostatok času. Nech majú viac či menej férovú domácnosť a nech sa dávajú aspoň občas na prvé miesto.
@La.tereza – Tereza Havlíčková
