Nekonečné uspávanie, strach z tmy alebo bojkot denného spánku. Aj tak môžu vyzerať spánkové výzvy detí vo veku medzi 18 mesiacom a tretím rokom.
Citlivé obdobie vývoja
Deti v tomto veku absorbujú nové podnety všetkými svojimi zmyslami. Na jednej strane už chcú mnohé veci zvládať samy, na tej druhej ešte mnohé veci zvládnuť bez našej pomoci a podpory nedokážu. Okrem toho vstupujú do rozmanitého obdobia spoznávania rôznych druhov emócií. Niet divu, že sa to všetko môže niekedy prejaviť aj na spánku a zaspávaní.
V nasledujúcich riadkoch si preberieme najčastejšie problémy tohto obdobia spolu s tipmi, ako si s nimi poradiť.
Keď uspávanie trvá večnosť
Dynamické vývojové obdobie so sebou prináša množstvo podnetov. Podnetov a emócií z dňa si nazbiera toľko, že ich večer nestihne všetky spracovať včas a o to dlhšie uspávanie môže byť. Z môjho nedávneho výskumu medzi rodičmi vyplynulo, že najčastejšia dĺžka uspávania detí vo veku 2-3 roky bola 20–40 minút. U niekoho to môže byť rýchlejší a u niekoho naopak oveľa dlhší proces. Čo ak to u vás trvá oveľa dlhšie alebo je to spojené s veľkým nepokojom?
Medzi najčastejšie príčiny môžu patriť tiež: večerné sledovanie videí, dĺžka a rozloženie denného spánku, čas večerného uspávania.
Zapojte do večernej rutiny nový rituál, napríklad rôzne senzorické hry podporujúce sústredenie a navodzujúce relaxáciu.


Spánok v nedohľadne
Ďalšou veľkou výzvou je veľmi neskoré večerné zaspávanie. Podľa výskumov sa deti práve v tomto období medzi 2-3 rokom menia na večerné sovy. Zaspávajú o niečo neskôr než predtým. Často sa tak deje, pretože ešte potrebujú spať cez deň, ale už majú nižšiu celkovú potrebu spánku. S denným spánkom sa teda posúva aj večerné zaspávanie. Priemer je medzi 20:00 - 21:00. Kedy však spozornieť? Ak dieťatko vstáva veľmi skoro a zaspáva veľmi neskoro (napríklad vstáva okolo 6:00 a zaspáva po 22:00). Alebo ak sa neustále posúva večerné zaspávanie na neskoršiu dobu, na 22:00, 23:00 a neskôr a je s ním spojený aj nepokoj dieťatka alebo nočné bdenie.
Jednou z najčastejších príčin môže byť potreba zmeny denného spánku. Pri niektorých deťoch je to signálom, že už prichádzajú do obdobia, keď denný spánok nebudú potrebovať. Príčin však môže byť viac. Veľmi často za tým je aj príliš dlhé a časté sledovanie obrazoviek, ktoré podľa výskumov môže ovplyvniť dĺžku nášho spánku aj zaspávania. Inokedy je za zmenou disharmónia rytmu.
Na večerné rituály skúste pridať spoločenské hry alebo čítanie kníh. Oboje pozitívne ovplyvňuje upokojovanie nervovej sústavy.
Strašiak menom TMA
Večerný nepokoj a odďaľovanie zaspávania môže byť spôsobené tiež strachom z tmy. Podľa výskumov sa môže prvýkrát objavovať okolo dvoch rokov a vrcholí medzi 4-6 rokom. Strach z tmy je veľmi častý a prirodzený a prichádza najčastejšie v období rozvoja fantázie. Každé dieťatko je ale iné a inak citlivé aj na túto etapu nočných strachov. Ako poznáte, že má vaše dieťatko strach z tmy?
Niektoré deti okolo dvoch rokov a viac vám už dokážu aj povedať alebo popísať, že majú strach. Pri iných to spoznáte napríklad aj tak, že sú večer veľmi nepokojné, keď sa zhasne svetlo, bojujú proti zaspávaniu a chcú ísť do inej miestnosti kde je viac svetla. Niekedy sa môže stať, že oveľa intenzívnejšie potrebujú našu prítomnosť, neustále kontrolujú, že sme vedľa nich alebo sa prebudia a plačú.
Okrem večerného svetielka zapojte spoločnú hru (mení myšlienky aj emócie) alebo masáž.

Výzva nazývaná denný spánok
S pribúdajúcim vekom sa mení aj potreba denného odpočinku. Práve v období medzi 18m a 3 rokmi ale nastáva veľká denná výzva. Dieťatko si užíva objavovanie všetkého, čo mu nové schopnosti prinášajú. Niekedy je teda pre nich problém si uprostred dňa aj napriek svojej únave ísť ľahnúť a ukončiť hru, objavovanie a zábavu. Inokedy sa jednoducho mení ich potreba spánku. Niektoré deti prechádzajú na jeden spánok a iné naopak okolo dvoch rokov už môžu popoludňajší spánok pomaly opúšťať. Najčastejšie podľa výskumov deti popoludní prestanú spať medzi 2–5 rokom. U niektorých to ale môže byť aj skôr.
Aké sú známky, že vaše dieťatko už denný spánok nepotrebuje:
- uspávanie na denný spánok trvá veľmi dlho
- predlžuje sa čas večerného zaspávania
- ak dieťa cez deň nespí, je popoludní bdelé a bez výrazných zmien nálad a podráždenia. Jednoducho zvláda to dobre len s malou únavou v neskorom popoludní
- ak dieťa cez deň nespí, neprejavuje sa to zhoršením nočného spánku
- dieťa zaspáva na denný spánok dlho a aj tak spí veľmi nepokojne alebo krátko (môže to naznačovať jeho klesajúcu potrebu denného spánku)
Napriek tomu je táto zmena jedna z najnáročnejších. Telo sa ešte len adaptuje na nový rytmus dňa.

Autorka článku
Mgr. et Bc. Lenka Medvecová Tinková
Medicínska antropologička so zameraním na spánok, je mamičkou 3 detí a zakladateľkou českého projektu ProsimSpinkej.
Lenka je tiež autorkou kníh o spánku a rozprávkových kníh pre deti. Ako členka medzinárodného spánkového výskumného tímu Parent Infant Sleep Centre na Durham University vo Veľkej Británii sa vo svojom vedeckom výskume aktuálne zameriava na výskum spánku a zaspávanie detí vo veku 1-3 roky.